Boh nie je ten, kto si myslíš

by

Mark Mallett

Ako mladý muž som dlhé roky bojoval so škrupulóznosťou. Z akéhokoľvek dôvodu som pochyboval, že ma Boh miluje – pokiaľ som nebol dokonalý. Spoveď sa stala menej momentom obrátenia, ale skôr spôsobom, ako sa stať prijateľnejším pre Nebeského Otca. Myšlienka, že by ma mohol milovať takú, aká som, bola pre mňa veľmi, veľmi ťažké prijať. Písma ako „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“,^[1]Matný 5: 48 alebo „Buďte svätí, pretože ja som svätý“^[2]1 Pet 1: 16 slúžili len na to, aby som sa cítil ešte horšie. Nie som perfektný. nie som svätý. Preto sa musím Bohu nepáčiť. 

Naopak, čo sa Bohu v skutočnosti nepáči, je nedostatok dôvery v Jeho dobrotu. Svätý Pavol napísal:

Bez viery nie je možné potešiť ho, pretože každý, kto sa priblíži k Bohu, musí veriť, že existuje a že odmeňuje tých, ktorí ho hľadajú. (Židom 11: 6)

Ježiš povedal sv. Faustinovi:

Plamene milosrdenstva ma pália - dožadujú sa, aby boli strávené; Chcem ich stále vylievať na duše; duše jednoducho nechcú veriť v moju dobrotu.  —Jesus do St. Faustina, Božské milosrdenstvo v mojej dušiDiary, n. 177

Viera nie je intelektuálne cvičenie, ktorým človek jednoducho pripúšťa existenciu Boha. Dokonca aj diabol verí v Boha, ktorému sa len ťažko páči satan. Viera je skôr detskou dôverou a podriadením sa Božej dobrote a Jeho plánu spásy. Túto vieru zväčšuje a rozširuje jednoducho láska... tak, ako by syn alebo dcéra milovali svojho otca. A preto, ak je naša viera v Boha nedokonalá, je predsa nesená našou túžbou, teda naším úsilím milovať Boha na oplátku. 

...láska prikrýva množstvo hriechov. (1 Pet 4: 8)

Ale čo hriech? Nenávidí Boh hriech? Áno, absolútne a bez výhrad. To však neznamená, že nenávidí hriešnika. Boh skôr nenávidí hriech práve preto, že znetvoruje Jeho stvorenie. Hriech skresľuje obraz Boha, v ktorom sme boli stvorení, a pre ľudskú rasu predstavuje biedu, smútok a skľúčenosť. To ti nemusím hovoriť. Obaja poznáme dôsledky hriechu v našich životoch, aby sme vedeli, že je to pravda. Preto nám Boh dáva svoje prikázania, svoje božské zákony a požiadavky: ľudský duch nachádza odpočinok a pokoj vo svojej Božej vôli a v súlade s ňou. Myslím, že toto sú moje najobľúbenejšie slová od svätého Jána Pavla II.

Ježiš je náročný, pretože si praje naše skutočné šťastie.  — PÁPEŽ JÁN PAVOL II., Posolstvo Svetového dňa mládeže na rok 2005, Vatikán, 27. august 2004, Zenit

V skutočnosti je dobrý pocit obetovať sa, byť disciplinovaný, odmietať veci, ktoré sú škodlivé. Keď to robíme, cítime sa dôstojne, a to preto, že zodpovedáme tomu, kým sme skutočne stvorení. A Boh nestvoril úžasné veci vo stvorení pre nás, aby sme sa z nich netešili. Ovocie viniča, chutné jedlo, manželský styk, vôňa prírody, čistota vody, plátno západu slnka... to všetko je Boží spôsob, ako povedať, "Stvoril som ťa pre tento tovar." Až keď tieto veci zneužijeme, stanú sa jedom pre dušu. Dokonca aj pitie príliš veľkého množstva vody vás môže zabiť alebo príliš rýchle vdýchnutie príliš veľkého množstva vzduchu môže spôsobiť, že omdliete. Preto je užitočné vedieť, že by ste sa nemali cítiť vinní za to, že si užívate život a radujete sa z tvorenia. A predsa, ak naša padlá prirodzenosť zápasí s istými vecami, potom je niekedy lepšie nechať tieto dobrá bokom pre vyššie dobro pokoja a harmónie zotrvania v priateľstve s Bohom. 

A keď už hovoríme o priateľstve s Bohom, jedna z najliečivejších pasáží, ktoré som čítal v katechizme (úryvok, ktorý je darom pre škrupulóznych), je učenie o všednom hriechu. Išli ste niekedy na spoveď, prišli ste domov a stratili ste trpezlivosť alebo ste takmer bez rozmýšľania prepadli starému zvyku? Satan je priamo tam (nie je) a hovorí: "Ach, teraz už nie si čistý, nie si čistý, nie si svätý." Zase si to sfúkol, ty hriešnik...“ Ale tu je to, čo hovorí katechizmus: že zatiaľ čo všedný hriech oslabuje lásku k láske a sily duše...

...ľahký hriech neporušuje zmluvu s Bohom. S Božou milosťou je to ľudsky napraviteľné. „Bežný hriech nezbavuje hriešnika posväcujúcej milosti, priateľstva s Bohom, lásky a následne večného šťastia. - Katechizmus katolíckej cirkvi, n. 1863

Aká šťastná som sa dočítala, že Boh je stále mojím priateľom, aj keď som zjedla priveľa čokolády alebo som stratila náladu. Samozrejme, je mu za mnou smutno, pretože stále vidí, že som zotročená. 

Amen, amen, hovorím vám, že každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. (John 8: 34)

Ale potom sú to práve tí slabí a hriešni, koho Ježiš prišiel vyslobodiť:

Hriešnik, ktorý v sebe cíti totálnu depriváciu všetkého svätého, čistého a slávnostného kvôli hriechu, hriešnik, ktorý je podľa vlastných očí v úplnej tme, oddelený od nádeje na spásu, od svetla života a od spoločenstvo svätých, je sám priateľom, ktorého Ježiš pozval na večeru, tým, ktorý bol požiadaný, aby vyšiel spoza živých plotov, tým, ktorý požiadal, aby bol partnerom na jeho svadbe a dedičom Boha ... Ktokoľvek je chudobný, hladný, hriešny, padlý alebo nevedomý je hosťom Krista. —Matúš Chudák, Spoločenstvo lásky, p.93

Sám Ježiš hovorí takémuto:

Ó, duša ponorená do tmy, nezúfaj. Všetko ešte nie je stratené. Poďte a zverte sa svojmu Bohu, ktorý je láskou a milosrdenstvom ... Nech sa žiadna duša nebojí priblížiť ku Mne, hoci jej hriechy sú také šarlátové ... Nemôžem potrestať ani toho najväčšieho hriešnika, ak sa odvolá na Môj súcit, ale na naopak, ospravedlňujem ho vo svojom nevyspytateľnom a nevyspytateľnom milosrdenstve. —Jesus do St. Faustina, Božské milosrdenstvo v mojej duši, Denník, n. 1486, 699, 1146

Na záver, pre tých z vás, ktorí naozaj zápasíte s myšlienkou, že Ježiš by mohol milovať niekoho ako ste vy, je na konci pieseň, ktorú som napísal špeciálne pre vás. Ale najprv, podľa vlastných slov Ježiša, takto sa pozerá na toto úbohé, padlé ľudstvo – aj teraz...

Nechcem trestať boľavé ľudstvo, ale chcem ho uzdraviť a pritlačiť ho na Moje milosrdné srdce. Trest používam, keď ma k tomu donútia; Moja ruka sa zdráha chytiť meča spravodlivosti. Pred Dňom spravodlivosti posielam Deň milosrdenstva.  —Jesus do St. Faustina, Božské milosrdenstvo v mojej dušiDiary, n. 1588

Je mi smutno, keď si myslia, že som prísny a že viac využívam spravodlivosť ako milosrdenstvo. Sú so Mnou, akoby som ich mal udrieť v každej veci. Ach, ako zneuctený týmito ľuďmi! V skutočnosti ich to vedie k tomu, aby zostali odo Mňa v náležitej vzdialenosti a ten, kto je vzdialený, nemôže prijať všetko splynutie Mojej Lásky. A kým oni sú tí, ktorí Ma nemilujú, myslia si, že som prísny a takmer Bytosť, ktorá vyvoláva strach; zatiaľ čo pri pohľade na Môj život si môžu všimnúť len to, že som urobil iba jeden skutok spravodlivosti – keď som na obranu domu svojho Otca vzal povrazy a zacvakol som ich doprava a doľava, aby som vyhnať profanátorov. Všetko ostatné bolo len Milosrdenstvo: Milosrdenstvo Moje počatie, moje narodenie, moje slová, moje skutky, moje kroky, krv, ktorú som prelial, moje bolesti – všetko vo mne bola milosrdná láska. Napriek tomu sa Ma boja, pričom by sa sami seba mali báť viac ako Mňa. —Ježiš služobníčke Božej Luise Piccarretovej, 9. júna 1922; objem 14