Písmo – O našom kresťanskom svedkovi

Bratia a sestry: Dychtivo sa usilujte o najväčšie duchovné dary. Ale ukážem vám ešte lepší spôsob...

Láska je trpezlivá, láska je láskavá.
Nie je žiarlivý, nie je pompézny,
Nie je nafúknutý, nie je hrubý,
neusiluje o svoje vlastné záujmy,
nie je temperamentný, netrpí zranením,
neteší sa z priestupku
ale raduje sa s pravdou.
Všetko znáša, všetkému verí,
dúfa vo všetko, vydrží všetko.

Láska nikdy nezlyhá. -Nedeľné druhé čítanie

 

Žijeme v hodine, keď aj kresťanov rozdeľuje obrovské rozdelenie – či už ide o politiku alebo vakcíny, rastúca priepasť je skutočná a často horká. Katolícka cirkev sa navyše na prvý pohľad stala „inštitúciou“ prešpikovanou škandálmi, finančnými a sexuálnymi, a sužovanou slabým vedením, ktoré iba udržiava status quo namiesto šírenia Božieho kráľovstva. 

Výsledkom je, že viera ako taká sa stáva neuveriteľnou a Cirkev sa už nemôže dôveryhodne prezentovať ako zvestovateľ Pána. —OBSAH BENEDIKTU XVI., Svetlo sveta, pápež, cirkev a znamenia doby: rozhovor s Petrom Seewaldom, str. 23-25

Navyše v Severnej Amerike americký evanjelikalizmus spojil politiku s náboženstvom takým spôsobom, že jedno sa stotožňuje s druhým – a tieto paradigmy sa trochu rozšírili do mnohých iných častí sveta. Napríklad byť verným „konzervatívnym“ kresťanom znamená byť de facto „podporovateľ Trumpa“; alebo protestovať proti očkovacím mandátom je byť z „náboženskej pravice“; alebo zastávať morálne biblické princípy, človek je okamžite považovaný za odsudzujúceho „búchača do biblie“ atď. Samozrejme, toto sú široké úsudky, ktoré sú rovnako nesprávne, ako predpokladať, že každý človek na „ľavici“ prijíma marxizmus alebo je taký - nazývaná „snehová vločka“. Otázkou je, ako my ako kresťania prinášame evanjelium cez steny takýchto súdov? Ako preklenieme priepasť medzi nami a hrozným vnímaním, ktoré hriechy Cirkvi (aj moje) šírili do sveta?

 

Najefektívnejšia metóda?

Čitateľ sa so mnou podelil o tento štipľavý list Skupina Now Word Telegram: 

Čítania a homília na dnešnej svätej omši sú pre mňa tak trochu výzvou. Posolstvo, ktoré potvrdzujú aj dnešní vidiaci, je, že musíme hovoriť pravdu napriek možným negatívnym dôsledkom. Ako celoživotný katolík bola moja spiritualita vždy osobnejšia, s vrodeným strachom hovoriť o tom s neveriacimi. A moja skúsenosť s evanjelikmi, ktorí bijú Bibliu, bola vždy taká, že som sa prikrčila, myslela som si, že robia viac škody ako úžitku, keď sa snažia priviesť ľudí, ktorí nie sú otvorení tomu, čo hovoria – ich poslucháčov pravdepodobne len utvrdzovať v negatívnych predstavách o kresťanoch. .  Vždy som sa držal myšlienky, že môžete viac svedčiť svojimi činmi ako slovami. Ale teraz táto výzva z dnešných čítaní!  Možno som len zbabelý svojím mlčaním? Mojou dilemou je, že chcem byť verný Pánovi a našej Presvätej Matke vo svedectve o pravde – o pravde Evanjelia aj o súčasných znameniach čias – ale obávam sa, že len odcudzím ľudí. kto si bude myslieť, že som bláznivý konšpiračný teoretik alebo náboženský fanatik. A na čo je to dobré?  Takže myslím, že moja otázka znie – ako efektívne svedčíte pravde? Zdá sa mi naliehavé pomôcť ľuďom v týchto temných časoch vidieť svetlo. Ale ako im ukázať svetlo bez toho, aby ste ich prenasledovali ďalej do tmy?

Na teologickej konferencii pred niekoľkými rokmi počúval Dr. Ralph Martin, M. Th. diskusiu niekoľkých teológov a filozofov o tom, ako čo najlepšie navrhnúť vieru sekularizovanej kultúre. Jeden povedal, že „cirkevné učenie“ (apel na intelekt) je najlepšie; ďalší povedal, že „svätosť“ bola najlepším presvedčujúcim; tretí teológ sa domnieval, že keďže ľudské uvažovanie bolo tak zatemnené hriechom, „to, čo bolo skutočne nevyhnutné pre efektívnu komunikáciu so sekulárnou kultúrou, bolo hlboké presvedčenie o pravde viery, ktoré vedie človeka k ochote zomrieť pre vieru, mučeníctvo.”

Dr. Martin potvrdzuje, že tieto veci sú nevyhnutné pre odovzdávanie viery. Ale pre svätého Pavla hovorí: „To, čo primárne zahŕňalo jeho spôsob komunikácie s okolitou kultúrou, bolo odvážne a sebavedomé hlásanie evanjelia v moci Ducha Svätého. Jeho vlastnými slovami“:

Pokiaľ ide o mňa, bratia, keď som k vám prišiel, nebolo to so žiadnym prejavom oratória alebo filozofie, ale jednoducho preto, aby som vám povedal, čo Boh zaručil. Počas môjho pobytu u vás som tvrdil, že jediné poznanie bolo o Ježišovi a iba o ňom ako o ukrižovanom Kristovi. Ďaleko od toho, aby som sa spoliehal na nejakú vlastnú silu, prišiel som medzi vás vo veľkom „strachu a chvení“ av mojich prejavoch a kázňach, ktoré som mal, neboli žiadne argumenty, ktoré patria do filozofie; len demonštrácia sily Ducha. A urobil som to preto, aby vaša viera nezávisela od ľudskej filozofie, ale od Božej moci. (1 Kor 2:1-5, Jeruzalemská bible, 1968)

Dr. Martin uzatvára: „Je potrebné, aby sa trvalá teologická/pastoračná pozornosť venovala tomu, čo znamená „sila Ducha“ a „moc Božia“ v celkovom diele evanjelizácie. Takáto pozornosť je nevyhnutná, ak, ako tvrdilo nedávne Magistérium, je potrebné, aby nastali nové Turíce^[1]porov Celý rozdiel a Charizmatický? Časť VI aby došlo k novej evanjelizácii“.^[2]„Nové Turíce? Katolícka teológia a „Krst v Duchu“, od Dr. Ralpha Martina, str. 1. nb. Momentálne nemôžem nájsť tento dokument online (moja kópia môže byť iba koncept). toto pod rovnakým názvom

... Duch Svätý je hlavným činiteľom evanjelizácie: je to On, kto núti každého jednotlivca ohlasovať evanjelium, a je to ten, ktorý v hĺbke svedomia spôsobuje prijatie a pochopenie slova spásy. —POPE PAULA VI., Evangelii Nuntiandi, n. 74; www.vatican.va

...Pán otvoril jej srdce, aby venovala pozornosť tomu, čo Pavol hovoril. (Skutky 16: 14)

 

Vnútorný život

V mojom poslednom zamyslení Zamiešajte darček do plameňa, Vyjadril som sa k tejto veci a súhrnne ako byť naplnený Duchom Svätým. Vo významnom výskume a dokumentácii o. Kilian McDonnell, OSB, STD a Fr. George T. Montague SM, S.TH.D.,^[3]eg. Otvorte okná, pápeži a charizmatická obnova, Rozdúchavanie plameňa a Kresťanská iniciácia a krst v duchu - dôkazy z prvých ôsmich storočí ukazujú, ako sa v ranej Cirkvi nazýval „krst v Duchu Svätom“, kde je veriaci naplnený silou Ducha Svätého, novou horlivosťou, vierou, darmi, hladom po Slove, zmyslom pre poslanie, atď., bola neoddeliteľnou súčasťou novopokrstených katechumenov – práve preto, že nimi boli tvoril v tomto očakávaní. Často zažili niektoré z rovnakých účinkov, ktorých bolo nespočetne veľakrát svedkami moderného hnutia charizmatickej obnovy.^[4]porov Charizmatický? V priebehu storočí však Cirkev prechádzala rôznymi fázami intelektualizmu, skepticizmu a nakoniec racionalizmu,^[5]porov Racionalizmus a smrť tajomstva učenie o charizmách Ducha Svätého a dôraz na osobný vzťah s Ježišom ochabol. Sviatosť birmovania sa na mnohých miestach stala obyčajnou formalitou, podobne ako slávnostná promócia, a nie očakávaním hlbokého naplnenia Duchom Svätým, aby poveril učeníka hlbším životom v Kristovi. Moji rodičia napríklad katechizovali moju sestru o dare jazykov a očakávaní nových milostí od Ducha Svätého. Keď jej biskup položil ruky na hlavu, aby udelil sviatosť birmovania, okamžite začala hovoriť v jazykoch. 

Preto v samom srdci tohto „rozviazania“^[6]"Katolícka teológia uznáva koncepciu platnej, ale „viazanej“ sviatosti. Sviatosť sa nazýva zviazaná, ak ovocie, ktoré ju má sprevádzať, zostáva zviazané pre určité bloky, ktoré bránia jej účinnosti.“ — Fr. Raneiro Cantalamessa, OFMCap, Krst v Duchu Ducha Svätého, udelené veriacemu v krste, je v podstate srdce podobné dieťaťu, ktoré skutočne hľadá dôverný vzťah s Ježišom.^[7]porov Osobný vzťah s Ježišom "Ja som vinič a vy ste ratolesti," povedal. "Kto zostáva vo mne, prinesie veľa ovocia."^[8]por. Ján 15:5 Rád myslím na Ducha Svätého ako na miazgu. A o tejto Božskej šťave Ježiš povedal:

Kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo: ‚Rieky živej vody budú tiecť z jeho vnútra.‘ Povedal to v súvislosti s Duchom, ktorého mali prijať tí, ktorí v neho uverili. (John 7: 38-39)

Sú to práve tieto Rieky živej vody, po ktorých svet prahne – či už si to uvedomujú alebo nie. A preto je kresťan „naplnený duchom“ nanajvýš dôležitý, aby sa neveriaci mohli stretnúť – nie s vlastným šarmom, dôvtipom alebo intelektuálnou zdatnosťou – ale s „mocou Boha“.

To znamená, že vnútorný život veriaceho je nanajvýš dôležité. Modlitbou, blízkosťou s Ježišom, meditáciou nad Jeho Slovom, prijímaním Eucharistie, spoveďou, keď padáme, recitáciou a zasvätením sa Márii, Nevesti Ducha Svätého a prosbou Otca, aby zoslal nové vlny Ducha do vášho života... Božská miazga začne prúdiť.

Potom by som povedal, že začína byť „predpoklad“ účinnej evanjelizácie.^[9]A nemyslím dokonale na mieste, keďže všetci sme „hliněné nádoby“, ako povedal Pavol. Skôr, ako môžeme dať druhým to, čo my sami nemáme? 

 

Vonkajší život

Tu si veriaci musí dávať pozor, aby neupadol do nejakého druhu tichizmus čím sa vstupuje do hlbokej modlitby a spoločenstva s Bohom, no potom vychádza bez skutočného obrátenia. Ak svetový smäd, je to aj pre autentickosť.

Toto storočie túži po autentickosti... Kážete to, čo žijete? Svet od nás očakáva jednoduchosť života, ducha modlitby, poslušnosti, pokory, neviazanosti a sebaobetovania. —POPE PAULA VI., Evanjelizácia v modernom svete22, 76

Myslite teda na studňu s vodou. Aby studňa zadržiavala vodu, musí byť na mieste osadený plášť, či už je to kameň, priepust alebo rúra. Táto štruktúra je teda schopná zadržať vodu a sprístupniť ju ostatným, aby z nej mohli čerpať. Prostredníctvom intenzívneho a skutočného osobného vzťahu s Ježišom sa diera v zemi (t. j. v srdci) naplní „každým duchovným požehnaním v nebesiach“.^[10]Ef. 1: 3 Ale pokiaľ veriaci neumiestní obal, táto voda nemôže byť obsiahnutá, čo umožní usadzovaniu sedimentu čistý voda zostáva. 

Puzdro je teda vonkajší život veriaceho, ktorý žije podľa evanjelia. A dá sa to zhrnúť do jedného slova: milovať. 

Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. Toto je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. (Mat. 22: 37-39)

V omšových čítaniach tento týždeň svätý Pavol hovorí o tejto „najlepšej ceste“, ktorá prevyšuje duchovné dary jazykov, zázraky, proroctvá atď. Je to Cesta lásky. Do určitej miery, naplnením prvej časti tohto prikázania hlbokou a trvalou Kristovou láskou cez meditáciu nad Jeho Slovom, neustálym zotrvávaním v Jeho prítomnosti atď., môže byť človek naplnený láskou, ktorú dáva blížnemu. 

...láska Božia bola vyliata do našich sŕdc skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný. (Rim 5:5)

Koľkokrát som vyšiel z času modlitby alebo po prijatí Eucharistie, naplnený horiacou láskou k mojej rodine a spoločenstvu! Ale koľkokrát som videl túto lásku slabnúť, pretože steny mojej studne nezostali na svojom mieste. Milovať, ako to opisuje svätý Pavol vyššie – „láska je trpezlivá, láska je láskavá... nie je temperamentná, neláme si hlavu“ atď. – je voľba. Je to zámerne, deň čo deň, kladenie kameňov lásky na miesto, jeden po druhom. Ale ak si nedáme pozor, ak sme sebeckí, leniví a zaujatí svetskými vecami, kamene môžu spadnúť a celá studňa sa zrúti do seba! Áno, hriech robí toto: špiní živé vody v našich srdciach a bráni iným v prístupe k nim. Takže aj keď môžem citovať Písmo doslovne; aj keď môžem recitovať teologické traktáty a skladať výrečné kázne, prejavy a prednášky; aj keby som mal vieru, že by som hory prenášal... ak nemám lásku, nie som nič. 

 

Metóda — Cesta

To všetko znamená, že „metodológia“ evanjelizácie je oveľa menej tým, čo robíme my, ale oveľa viac kto sme. Ako vedúci chvál a uctievania môžeme spievať piesne alebo môžeme stať sa piesňou. Ako kňazi môžeme vykonávať veľa krásnych obradov alebo môžeme stať sa rituálom. Ako učitelia vieme povedať veľa slov resp stať sa Slovom. 

Moderný človek počúva ochotnejšie svedkov ako učiteľov, a ak ich počúva, je to preto, lebo sú svedkami. —POPE PAULA VI., Evangelii Nuntiandi, n. 41; vatikán.va

Byť svedkom evanjelia znamená práve to: že som bol svedkom Božej moci vo svojom živote, a preto o tom môžem svedčiť. Metódou evanjelizácie je potom stať sa živou studňou, prostredníctvom ktorej môžu ostatní „okúsiť a vidieť, že Pán je dobrý“.^[11]Žalm 34: 9 Vonkajšie aj vnútorné aspekty Studne musia byť na svojom mieste. 

Mýlili by sme sa však, keby sme si mysleli, že ide o súhrn evanjelizácie.  

... nestačí, aby bol kresťanský ľud prítomný a organizovaný v danom národe, ani nestačí na vykonanie apoštolátu na dobrom príklade. Sú organizované na tento účel, sú na to prítomní: ohlasovať Krista svojim nekresťanským spoluobčanom slovom i príkladom a pomáhať im pri plnom prijatí Krista. —Druhý vatikánsky koncil, Ad Gentes, n. 15; vatikán.va

... najlepší svedok sa z dlhodobého hľadiska ukáže ako neúčinný, ak nebude vysvetlený, odôvodnený ... a výslovný jednoznačným vyhlásením Pána Ježiša. Dobrá správa ohlasovaná svedkom života musí byť skôr alebo neskôr ohlasovaná slovom života. Skutočná evanjelizácia neexistuje, ak sa nehlása meno, učenie, život, zasľúbenia, kráľovstvo a tajomstvo Ježiša z Nazareta, Božieho Syna. —OPOPE ST. PAUL VI, Evangelii Nuntiandi, n. 22; vatikán.va

Toto všetko je pravda. Ale ako sa pýta vyššie uvedený list, ako to človek vie kedy je ten správny čas hovoriť alebo nie? Prvá vec je, že musíme stratiť samých seba. Ak máme byť úprimní, naše váhanie zdieľať evanjelium je najčastejšie preto, že nechceme byť zosmiešňovaní, odmietnutí alebo zosmiešňovaní – nie preto, že osoba pred nami nie je otvorená evanjeliu. Tu musia evanjelizátora (teda každého pokrsteného veriaceho) vždy sprevádzať Ježišove slová:

Kto si chce zachrániť život, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. (Označiť 8: 35)

Ak si myslíme, že môžeme byť autentickými kresťanmi vo svete a nebyť prenasledovaní, sme zo všetkých najviac oklamaní. Ako sme minulý týždeň počuli svätého Pavla povedať: „Boh nám nedal ducha zbabelosti, ale skôr sily, lásky a sebaovládania.“^[12]porov Zamiešajte darček do plameňa V tomto smere nám pomáha vyváženým prístupom pápež Pavol VI.

Bolo by určite chybou vnucovať niečo do svedomia našich bratov. Ale navrhnúť svojmu svedomiu pravdu evanjelia a spásu v Ježišovi Kristovi, s úplnou jasnosťou a s úplným rešpektom k slobodným možnostiam, ktoré ponúka ... ďaleko od útoku na náboženskú slobodu, je úplne rešpektovať túto slobodu ... Prečo by iba klamstvo a omyl, znehodnotenie a pornografia majú právo byť postavené pred ľudí a často im, bohužiaľ, uložené deštruktívnou propagandou masmédií ...? Úctivé predstavenie Krista a Jeho kráľovstva je viac ako právo evanjelizátora; je to jeho povinnosť. —OPOPE ST. PAUL VI, Evangelii Nuntiandi, n. 80; vatikán.va

Ako však vieme, kedy je človek pripravený počuť evanjelium, alebo kedy by naše tiché svedectvo bolo mocnejším slovom? Pre túto odpoveď sa obraciame na nášho Vzora, nášho Pána Ježiša v Jeho slovách Božej služobnici Luise Piccarretovej:

...Pilát sa ma spýtal: ,Ako to – ty si kráľ?!' A hneď som mu odpovedal: ‚Som Kráľ a prišiel som na svet, aby som učil Pravdu...‘ Týmto som sa chcel dostať do jeho mysle, aby som sa dal poznať; natoľko, že dotknutý sa Ma spýtal: 'Čo je pravda?' Ale nečakal na moju odpoveď; Nemal som to dobré, aby som sa nechal pochopiť. Povedal by som mu: ‚Ja som Pravda; všetko je Pravda vo Mne. Pravda je moja trpezlivosť uprostred toľkých urážok; Pravda je môj sladký pohľad medzi toľkými výsmechmi, ohováraním, opovrhovaním. Pravdy sú moje jemné a príťažlivé spôsoby uprostred toľkých nepriateľov, ktorí Ma nenávidia, kým ich milujem, a ktorí Mi chcú dať smrť, zatiaľ čo ja ich chcem objať a dať im Život. Pravdy sú moje slová, plné dôstojnosti a nebeskej Múdrosti – všetko je Pravda vo Mne. Pravda je viac než len majestátne Slnko, ktoré bez ohľadu na to, ako veľmi sa ho snažia pošliapať, vychádza krajšie a jasnejšie, až zahanbí svojich nepriateľov a zrazí ich k nohám. Pilát sa Ma spýtal s úprimnosťou srdca a ja som bol pripravený odpovedať. Herodes sa Ma namiesto toho so zlobou a zvedavosťou opýtal a ja som neodpovedal. Preto tým, ktorí chcú úprimne poznať sväté veci, sa zjavujem viac, než očakávajú; ale s tými, ktorí ich chcú poznať so zlomyseľnosťou a zvedavosťou, sa skrývam, a kým sa mi chcú posmievať, ja ich mätiem a robím si z nich srandu. Keďže však moja Osoba niesla Pravdu so sebou, vykonala svoj úrad aj pred Herodesom. Moje mlčanie pri búrlivých otázkach Herodesa, môj pokorný pohľad, vzduch mojej osoby, všetko plné sladkosti, dôstojnosti a vznešenosti, to všetko boli pravdy – a fungujúce pravdy.“ — 1. júna 1922, objem 14

ake je to krasne?

Stručne povedané, dovoľte mi pracovať späť. Efektívna evanjelizácia v našej pohanskej kultúre si vyžaduje, aby sme sa neospravedlňovali za evanjelium, ale aby sme im ho prezentovali ako dar, ktorým je. Svätý Pavol hovorí: „Kážte slovo, buďte naliehaví v pravý čas aj mimo neho, presviedčajte, karhajte a napomínajte, buďte neochvejní v trpezlivosti a vo vyučovaní.“^[13]2 Timothy 4: 2 Ale keď ľudia zatvoria dvere? Potom zatvorte ústa - a jednoducho ľúbim ich akí sú, kde sú. Táto láska je teda vonkajšou živou formou, ktorá umožňuje osobe, s ktorou ste v kontakte, čerpať zo Živej vody vášho vnútorného života, čo je v konečnom dôsledku sila Ducha Svätého. Len malý dúšok niekedy stačí na to, aby táto osoba po desaťročiach konečne odovzdala svoje srdcia Ježišovi.

Takže, čo sa týka výsledkov... to je medzi nimi a Bohom. Ak ste to urobili, buďte si istí, že jedného dňa budete počuť slová: "Výborne, môj dobrý a verný služobník."^[14]Matný 25: 23

 

---

Autorom je Mark Mallett Slovo Teraz a Záverečné stretnutie a spoluzakladateľ Countdown to the Kingdom. 

 

Súvisiace čítanie

Evanjelium pre všetkých

Obrana Ježiša Krista

Naliehavosť evanjelia

Hanbí sa za Ježiša